In Via – On The Way

Je mojím zlozvykom začínať nový post po dlhšej prestávke nejakou verziou vety “už som dávno nič nenapísal a tak som sa teda odhodlal napísať pár slov”. Dokonca aj tento post začínam v podstate takto, akurát okolo toho faktu chodím ako mačka okolo horúcej kaše. Nuž, zvyk je železná košeľa.

Inšpiráciou pre tento článok je otázka, ktorú mi položil môj brat, keď sme sa bavili o tom, ako mi ide coaching.
Brat sa ma opýtal, či sa mi nezdá divné, že platím za hodinu coachingu asi o 30% viac ako zarobím ja sám.

Musím podať, že nebol prvý, kto sa vyjadril skepticky o tejto veci, nejako podobne sa vyjadril aj známy z AA mítingu. Ten sa ma opýtal, čo také mi môže life coach povedať, dať, čo by som už nevedel, alebo si nevedel dať sám.

Skôr ako sa ale pokúsim odpovedať na obidve tieto otázky, pár slov k tomu, prečo som si vôbec začal platiť life coacha.

6. Januára 2022 prestal piť alkohol a nastúpil na cestu abstinencie. Niekedy koncom roka 2022 som si uvedomil, že vlastne žijem úplne inak ako by som chcel a začal som rozmýšľať, ako vlastne môžem vôbec nájsť cestu, ktorá ma dovedie k žitiu naplno, k žitiu podľa svojich túžob a snov. A niekedy na jar tohto roka, mi došlo, že budem vlastne musieť začať od piky.

(Začať od piky, teda úplne od začiatku, je spojenie, ktoré máme z dávnych bojov. Pika, teda kopija, ktorú používali peší vojaci, bola z tých relatívne najlacnejších zbraní, a používali ju tí najnižšie postavení vojaci. Kto teda začal „od piky“, začínal v armáde vlastne od nuly.)

A niekde tu, v tom bode, kde mi došlo, že musím uskutočniť akýsi reset myslenia, som pri prehliadaní Instagramu natrafil na post od Martiny Kavalírovej, v ktorom ponúkala coaching program, alebo jednorazové sessions, ktorých cieľom je pozitívna zmena v oblasti kde ju klient potrebuje, či chce.

Chvíľu som váhal, či áno, či nie, ale keďže vlastne neviem ako sa v 45 rokoch začína odznova a nemám sa veľmi koho opýtať alebo kým inšpirovať, povedal som si, že to proste skúsim.

Iste, informácií ako žiť zdravšie, šetriť, či zarábať viac, zbaviť sa zlých návykov, alebo naopak vybudovať tie dobré je plný internet a to nejdem ani spomínať knihy s tematikou sebavzdelávania/osobného rastu.
Lenže touto etapou už prechádzam pár rokov. Prečítal som dosť kníh o týchto veciach, pozrel videá, počúval podcasty, ale môj život sa veľmi nezmenil.
A tak mi došlo že hoci neviem ako teda zmeniť ten život (zmeniť môj nudný, chudobný život na život naplnený a bohatý na zážitky, či skúsenosti), musím skúšať nové veci, musím si pestovať vieru, nádej, trpezlivosť a musím rozširovať okruh svojich priateľov a známych.

Sú dve osoby, ktoré ma výrazne inšpirovali minulý rok.
Prvou je Logan, mladý parašutista, ktorý prežil pád z cca 1200 metrov a druhým ja práve Martina, ktorá okrem svojej tvorby podcastov a inej freelance tvorby, venuje veľa času aj svojmu manželovi Honzíkovi, ktorý má ALS (Amyotrofická laterálna skleróza).

Nemám to úplne potvrdené, ale pozorovaním seba a toho ako a na základe čoho sa viem motivovať, vyzerá to tak že najlepším katalyzátorom akcie je u mňa inšpirácia nejakým človekovi, ktorého si obľúbim/ktorého príbeh ma osloví.
No a keďže Logan nie je úplne k dispozícii ako coach a myslím, že ani nie je na to kvalifikovaný, rozhodol som sa do coachingu s Martinou ísť. A to napriek tomu, že priznávam a viem, že viacmenej všetko budem musieť robiť sám.

A už sa snáď dostanem aj k tým odpovediam.

Takže:

1. Či sa mi nezdá platiť niekomu za hodinu viac ako ja sám zarobím a či vôbec niekto môže zmeniť náš život len tým, že sa s ním rozprávame.

• Nuž, ak mám byť úprimný, na coaching, keďže s tým nemám skúsenosť, som sa pozrel tak, že prinajhoršom to proste nebude fungovať a prídem o tých cca €120 (mesačný program), alebo dosiahnem nejaké výsledky, a posuniem sa.
  Proste som to riskol.
  A čo sa týka pomeru ceny hodiny coachingu a toho koľko zarábame. Nuž, pre niekoho, kto zarába veľmi dobre, je to nič, pre niekoho ako ja, čo zarába o niečo menej, je to v podstate len otázka priorít. Voľakedy som vedel minúť na víno a rum okolo €50 týždenne v pohode. Nielen že som za to nič dokopy nedostal, ešte som sa aj posunul vzad v osobnom živote. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj úplne mierna konzumácia alkoholu popri žúrovaní vonku je v podstate zbytočná činnosť, ktorá proste nemá potenciál posunúť človeka vpred.
  Čiže mám v tejto konkrétnej situácii akýsi hendikep keď sa pozeráme čisto na cenu a koľko zarobím, moja skúsenosť zatiaľ hovorí, že sa to oplatí. Myslím si že veľa závisí aj od konkrétneho coacha a vzťahu aký si s ním človek vybuduje.

1. Čo ma vlastne coach môže naučiť, čo už neviem, alebo sa nemôžem naučiť sám?

• Hneď na úvod poviem, že pravdepodobne nič. Pointa coacha je ale vydolovať z nás to najlepšie čo v nás je, respektíve drieme.
  Pointou coacha podľa mňa nie je robiť niečo za nás, ale zefektívniť náš spôsob myslenia a konania. Iste, aj to môžeme urobiť sami, respektíve za pomoci kníh, ale myslím že osobný kontakt s niekým, kto už má nejaké skúsenosti za sebou je veľmi prínosný, dobrý coach nás vie previesť tou cestou rýchlejšie, rovnako ako sprievodca ktorého si najememe na ceste v neznámej krajine.
  V konečnom dôsledku sa všetko učíme sami, z veľkej časti na vlastných chybách, ale je možné že sa určitým chybám môžeme vyhnúť.

A navyše, ak si správne vyberieme coacha, budeme sa tak akosi lepšie snažiť ho/ju nesklamať a pre ľudí ako ja, čo nemajú problém sklamať samých seba, je niekto voči komu sme sa rozhodli mať určitú zodpovednosť kľúčový.

–

Ja som zatiaľ s coachingom veľmi spokojný.
Mám pocit, že to celé bude síce na dlhšie, ale s tým tak nejako rátam.