In Via – On The Way

Prišiel mi mail od motivátora.
Vraj prezradí mi ako v pár krokoch
Dosiahnem úspech a znovu získam,
O čo prišiel som v posledných rokoch.

Ide na mňa typickým, že
Môžem len získať, nemám čo stratiť.
Prvé štyri videá sú zadarmo,
Potom už treba platiť.

Vraj predsavzatia nepomôžu,
90% ľudí v ich naplnení zlyhá.
A nezáleží aké dobré bolo video,
Aká super prednáška, či kniha.

Nechcem sa hrať na odborníka,
Či kritizovať niečiu snahu pomôcť iným.
Však všetky tieto múdre programy,
Vlastne len kážu “nie slová, ale činy”.

Bez ohľadu na pocit ísť,
Vpred za svojím cieľom krok za krokom.
A byť strojcom svojho osudu,
Nie svojej mysle otrokom.

Ani som sa nenazdal
Zas Vianoce sú tu.
Nemám chuť na kapra,
Tiež nie na krůtu.

Rezne kuracie mi šmakujú.
Tých zjem celý plech.
Reku aspoň sa najem,
Keď už nie je sneh.

Kapustnicu tiež mám.
Hríby, šunka, klobáska sú v nej.
S vínom ešte merkuj.
Veľa nenalej!

Darčeky mi nikto nedá
Nuž kúpim si ich sám.
Kým nastane čas večere
Na Nintende sa hrám.

Ej ako mi je dobre,
Žiadny zhon, či stres.
Kiež každý deň by mi bolo,
Tak ako mi je dnes.

Od rána každému vravím,
Aké krásne a skvelé celé je to.
A pod nos si šomrem
“Jaj nech už je leto…”

Stalo sa mi dobrým zvykom
Začať deň slovným telocvikom.
Mám rád slová, menej činy
A tak slovne poukazujem na chyby iných.

Už som v tom dosť dobrý, ide mi to.
Robím verejne, čo musel som robiť skryto.
Ej ale ma tešia tie slovné jatky!
Vidieť iných hanbiť sa za svoje nedostatky!

Uznajte, že vedieť o chybách,
Nemôže nikomu byť na škodu.
Tak mnohých čo alkoholu holdovali,
Už naučil som na vodu!

Spokojný, že vďaka mne mnoho iných,
Už nemusí sa trápiť vinou.
Bežím dole do chladničky po
Svoje obľúbené biele víno.

Ukázal mi vrece
Nie prázdne, vraj s mačkou.
Mačka sa mi zíde
Na lapanie hlodavcov a vtáčkov.

Nechcel za ňu veľa,
Hoc nebolo to ani málo.
Ak úprimný by mal som byť
Trochu podozrivé sa mi to celé zdalo.

Handrkoval som sa s ním,
No vraj lacnejšiu ju nedá.
S víziou mačky lovkyne
Zaplatil som koľko pýtal teda.

Už si mädlím ruky
Ej to bude lov!
Otvoril som vrece
A ostal som bez slov…

–

Do riti aj s nepoctivcom!
Nebola to mačka ale rys!
Nuž nevadí s ním možno odvážim sa
Aj na lovenie krýs!

“Si nejaký negatívny.”
Povedal mi kamarát.
“Si si istý, že máš
Sám seba vlastne rád?”

Neviem či čítal Osha,
Či snáď knihy dákeho mystika.
Otázka sebalásky totiž
Každého z nás sa dotýka.

“Nuž kamarát neviem veru.
(Zvolil som jemný tón.
Mám pocit akoby som v srdci mal dieru.
Láska vojde a o chvíľu – je zo srdca von.”

Neviem, či ale neskočil som,
Z kaluže rovno do blata.
Kamarát hneď sa mi ponúkol,
Že nájde ihlu veľkú a dieru zapláta.

Napísal som Ježiškovi,
Z posledných síl svojej chabej viery,
Či reku aspoň On ešte verí, že
Môžeme tu žiť v mieri.

Vianoce sa blížia,
Pošty asi dosť mu teraz chodí.
Ktovie či je zvedavý
Na to ako sa mi vodí.

Chcem sa mu vyznať, že mám Vianoce
Tak trochu nejak na saláme.
Keď vidím ako väčšinou
Všetko vlastne len predstierame.

V tých vinšoch o pokoji, láske
Už neviem čo mám hľadať.
Keď sotva skončia sviatky
Poď ho mlátiť sa a hádať.

Povedal si cisár Nero
Nie je dobré vládnuť ľuďom živeným vierou.
Chlebom a hrami živená masa
Lepšie despotom ovláda sa.

* Historicky nie celkom presný rým
snáď ale viete o čom hovorím.
Už starí Rimania vedeli ako na to
Ľudia zabavili sa, cisár si stískal zlato.

Tak aj ja tu sedím
Futbal, pivko, dobre je mi.
Ako dobre pri tej telke
Zabúda sa na problémy.
Len škoda, že neviem do lopty kopať
A na záhrade mi netečie ropa.
Nezáleží ako skončí zápas
Zajtra budem musieť do fabriky za pás.

Odchádzal som do sveta
Zbalila mi mama rezne.
Ešte nevedel som ako vzácne bude mi
Čo doma som mával bežne.

Zakopnutia, pády, zablúdenia prídu
Dostaneme sa cez ne.
Kto nič nezaseje
Nič potom ani nežne.

Ešte mamu mám
Na cestu mi rezne stále balí.
Raz pripojím sa ale k tým,
Čo všetko by za to dali

Hoc ponúknu im steaky z reklamy
Ešte raz zahryznúť sa do rezňa od mamy.