-
Získala si ma tým ako trefne dokázala
S úsmevom vždy poznamenať,
Že všetko je len otázkou, či vieme
Ísť za tým, čo mať a vedieť, čo nemať.Neprišiel som na to prečo,
Bola to jej obľúbená téma.
Rada pýtala sa prečo človek až vtedy
Vie si vážiť veci keď ich už nemá.Čudoval som sa vždy tým ktorých som,
Videl plakať alebo sa hnevať
Až kým ona nestala sa tým,
Čo súdené mi bolo už nemaťZvláštne teraz znejú mi jej slová
A často len tak napadne ma
Prečo ako prvé opýtala sa či chcem
Niečo, čo raz budem musieť nemať?Zbytočne sa asi pýtam, či dalo sa vôbec
Niečo ako ona ustrážiť
Rozlúčila sa so mnou so slovami
“Lepšie mať a stratiť, ako nikdy nezažiť.”
-
Niečo sa mi marí,
Že chcel na obed karí.
Neviem či ale dobre som počula,
Snáď bude mať teda chuť na guláš.
Ešteže stačí mu, nech je v tom mäso,
Inak by po stole päsťou hneď tresol.
Nie je to ľahké veru nachovať chlapa.
Len trochu vyhladne, hneď začne ziapať.
-
Rád varím. Teda aspoň ja si to myslím, lebo jeden môj kamarát má teóriu, že keď niečo nerobím naplno, nemám to rád. Dúfam, že väčšina mojich čitateľov nie je ako môj kamarát.
A keďže aj rád píšem (a fotím), nedalo mi a pokúsil som sa o svoj prvý kulinársky foto post, kde sa pokúsim ukázať ľuďom, ako robím curry (pre Slovákov, karí). Tento môj prvý foto recept venujem Milankovi a Barborke, a zároveň im sľubujem, že keď nabudúce prídem, urobíme spolu karí.
Väčšinou dávam karí do jedného vreca s gulášom, každý má svoj recept a karí, ako aj guláš, je dosť ťažké úplne pokaziť. Samozrejme predpokladám, že veci ako pripraviť kuracie kúsky na cibuli zvládnete.
Otázkou dobrého karí je podľa mňa chuť omáčky, keďže ako aj pri guláši, ja a mnohí iní robia tieto jedlá freestyle. Aspoň dúfam. Lebo ja áno.
A tak vám teda ukážem, ako ho robím dnes.
Základom dnešného karí bude kuracie mäso a ako omáčku som zvolil “maslové kura”. Keďže som našiel jednu staršiu červenú papriku a mal som chuť na huby, dám tam aj tieto dve veci. Počul som už aj názory, že huby do karí nepatria, ale mne chutia a nevidím v tom problém. S vecami ako extra červená paprika nič veľmi nepokazím a minie sa. Nie je to asi ideálne, ale mne nijako jej chuť neprekáža, v tej omáčke sa stratí. A napokon na obrázku vidíte mrazenú zmes zeleniny, ktorú tam dávam kvôli chuti (hoci ju cítiť len mierne) a navýšeniu masy. Mne osobne to funguje. Môžete, nemusíte dať. Zmes je zložená z brokolice, mrkvy a kukurice.
Osobne mám rád karí ako vcelku bohaté jedlo, kde si chcem proste dopriať rôzne chute a tak nemu mávam aj naan. Nie som veľmi prieberčivý a väčšinou kupujem takýto:
Podávam to s ryžou a hranolkami. Ako vravím, nie je to jedlo, ktoré robím v malom, alebo v ňom dávam pozor na kalórie, chcem si ho užiť. Moja skúsenosť je taká, že aj keď ho zjem viac, nie je nejako obzvlášť ťažké, hoci by som ho diétnym tiež zrovna nenazval. Je to taká dobrá alternatíva keď sa chcem “nažrať” ale nie aby mi bolo až zle. Ako vidíte, fine dining to zrovna nie je, ale to je tak keď Slovák objaví ázijské jedlo a aplikuje pri jeho príprave poznatky získané varením gulášu.
Postup asi veľmi do detailov nemusím písať. Osmažíme na kúsky nakrájanú cibuľu, pridáme kúsky kuracích pŕs, osmažíme a pridáme huby.
Keď už je to hotové, pridám omáčku a k tomu zvyknem pridať tajnú prísadu, gravy granule (nepoznám slovenský ekvivalent žiaľ).
No a výsledky vyzerá na tanieri nejako takto:
Nie je to podľa mňa ťažké urobiť a výsledok je takmer vždy zaručený. Skúste.
-
I’m not sure at what point my journey
Started to feel like going in circles in a maze
When did I stop letting life and people
To excite me and be prepared to be amazedI suppose I don’t need to find out when
As long as I recognise that this is where I am
They say to sin is to miss the target
So for something else now I need to aimAnd we’re all but repenting sinners
Each with a slightly different maze’s start
And instead of map we have to do with
Barely noticeable whisper of our heartYet heart can only say what it has to
We still have to make our choice
Between its gentle push and our desires
That tend to have much stronger voiceSo my heart please forgive me
How reckless with you I have been
Most often it’s not God I sin against
It’s you against who I tend to sin–
Like Theseus had to
Count on Ariadne and her thread
I’d have to count on you my heart
To guide me back until I’m dead
-
I told you that you remind me
Of early days of long awaited spring.
And you smiled and asked me
Why that’s what I think.We stopped for a coffee
As to explain myself would take a while.
And I was getting accustomed to
The way you laugh and smile.“Well, first and foremost.” I said
“It’s because of how you’re dressed
How sunrays play with
The tiny mountains on your chest.”“Secondly – you remind me
Of everything I ever was scared to start.
Yet it later became everything that
Found its way to the bottom of my heart.”“And as for the third reason
(Here the ice might became thin).
You seem like an angel that came to say
“I’ll do anything to help you to win.” “–
“I can’t say I disagree,
You explained yourself quite well.
Though I wonder if you might have
More stories to tell?”
-
(tak trochu pánovi Jakubiskovi, tak trochu môjmu bratovi, tak trochu samému sebe)
Zdá sa že dnes každý hrá iba za seba
Aj láska je asi len dočasná potreba
Do pekla sa bojím, nechcem do neba
Netuším kto z nás dvoch to viac dojebalTrochu mi je smutno z toho ako to dopadlo
Hrali sme autenticky, však stále divadlo
Začali sme zhorúca, potom to vychladlo
Nakoniec si aj tak vytiahla žihadloBol to pretek bez cieľovej čiary, víťaz nejasný
Ostali len spomienky, tam kde boli sny
Koniec má byť najlepší, ten náš je nemastný
Chce sa mi už spať, tak prosím vyhasniZajtra vykročím na novú cestu, bez pohľadu späť
Mosty páliť nebudem, aj tak žiadnych niet
Ak náhodou sa stretneme, odtrhnem ti kvet
Bolesť z žihadla pominie, budem spomínať na med
-
Nakreslil som proroka
Bez predlohy, od oka.
Dav fanatikov už sa búri
Proti umeniu karikatúry.
Nezobrazil som ho vraj verne
Zrejme použil som málo čiernej.Iná spoločenská obec
Pýta sa ma či to bolo nutné vôbec.
Či nedalo sa trochu predpokladať
Že niekto v tom provokáciu bude hľadať.A tak ma kritizuje Samo, Paľo,
Že ceruzkou som chcel ísť proti samopalom.
-
Stala sa mi taká vec nedávno.
Skopíroval som kamošov status na Facebooku v ktorom stálo:Je smutné, že hĺbku niekoho depresie zistíme až keď je už neskoro.
Môže niekto z mojich priateľov skopírovať tento status? Chcem dokázať že niekto počúva.Aspoň jeden.
Hocikto.
Krátko na to sa ozval jeden kamarát či som OK a dali sme krátku debatu o veciach. A neskôr sa ma jedna kamarátka opýtala, či sa niečo stalo. Vraj som vystrašil polovicu svojich priateľov na Facebooku.
Až vtedy mi došlo, že onen status je vcelku explicitný, ale napriek tomu, že nemám práve najlepšie obdobie, nechcel som ním naznačiť, že sa deje niečo obzvlášť zlé. Čo som chcel bolo, ukázať že som si vedomý toho čo sa môže stať ak človeku dôjdu sily zápasiť so životom a že o tom asi treba hovoriť, pretože sa to deje až príliš často.
Nemusím po príklad chodiť ani ďaleko do minulosti, včera na našom AA mítingu nová členka začala svoje predstavenie tým, že jej kamarátka spáchala vo štvrtok samovraždu.
Iste, za mnohými takýmito incidentami sa skrýva aj neliečená psychická porucha, či dokonca choroba, alebo závislosť, alebo je to len akýsi skrat ako v prípade môjho bývalého spolužiaka na vysokej škole, ktorý sa po prečítaní listu od frajerky kde mu dala kopačky odstrelil brokovnicou na internáte.
A možno v mnohých týchto prípadoch by stačilo len, aby niekto počúval.
In Via - On The Way 