Získala si ma tým ako trefne dokázala
S úsmevom vždy poznamenať,
Že všetko je len otázkou, či vieme
Ísť za tým, čo mať a vedieť, čo nemať.

Neprišiel som na to prečo,
Bola to jej obľúbená téma.
Rada pýtala sa prečo človek až vtedy
Vie si vážiť veci keď ich už nemá.

Čudoval som sa vždy tým ktorých som,
Videl plakať alebo sa hnevať
Až kým ona nestala sa tým,
Čo súdené mi bolo už nemať

Zvláštne teraz znejú mi jej slová
A často len tak napadne ma
Prečo ako prvé opýtala sa či chcem
Niečo, čo raz budem musieť nemať?

Zbytočne sa asi pýtam, či dalo sa vôbec
Niečo ako ona ustrážiť
Rozlúčila sa so mnou so slovami
“Lepšie mať a stratiť, ako nikdy nezažiť.”