Nakreslil som proroka
Bez predlohy, od oka.
Dav fanatikov už sa búri
Proti umeniu karikatúry.
Nezobrazil som ho vraj verne
Zrejme použil som málo čiernej.

Iná spoločenská obec
Pýta sa ma či to bolo nutné vôbec.
Či nedalo sa trochu predpokladať
Že niekto v tom provokáciu bude hľadať.

A tak ma kritizuje Samo, Paľo,
Že ceruzkou som chcel ísť proti samopalom.

Smutný prorok sedí doma
A dusí v sebe zlosť.
Chudák veru ťažké to má
U vlastných nezvaný je hosť.

Toto vôbec nemal v pláne
Preklial všetku svoju snahu.
Keby tušil čo sa stane
Dal by sa radšej na umeleckú dráhu.

Náš prorok ale stále verí
A len po jednom túži.
Aby raz aj doma zakvitla mu
Záhrada plná ruží.
Nevzdáva sa ideálov, čo mu ku cti slúži.

Povzdychol si Mohamed:
„Žiť to nie je len lízať med!“
Ideu má fixnú, chorú,
Že prinúti dáku horu,
Aby prišla k nemu,
Hlboko veriacemu.

Hora vysrala sa naňho
Musel chrbát ohnúť,
Skromne skloniť hlavu
A sám sa k nej pohnúť.

Srdce jeho pyšné teraz
Veľkým hnevom horí.
Zanevrel na svoju vieru
A znenávidel hory.

Vravím mu, že ťažko človeku je v tejto dobe.
On mi na to “Lebo sa správaš ako obeť.”
A dodá – “Život preto nebaví ťa
Lebo sa k nemu nestaviaš ako víťaz.”

Od kedy číta Baričáka zdá sa mi,
Že rozpráva jak postava z reklamy.
Snáď zjedol všetku múdrosť sveta,
Poučenie nesie každá jeho veta.

Byť obeťou je ale ťažké, súhlasím.
Každý deň s tým tak trochu sám zápasím.
Je to však lepšie ako keď vôbec neviete,
Že k okolnostiam pristupujete z pozície obete.

Nuž, obeťou byť je ľahko, víťazom byť je drina.
Aj preto na konci tých dvoch ciest, odmena nás čaká iná.
A ako si všímam celkom sa človeku oplatí,
Naučiť sa nepustiť pri každom bubu do gatí.

Prišiel mi mail od motivátora.
Vraj prezradí mi ako v pár krokoch
Dosiahnem úspech a znovu získam,
O čo prišiel som v posledných rokoch.

Ide na mňa typickým, že
Môžem len získať, nemám čo stratiť.
Prvé štyri videá sú zadarmo,
Potom už treba platiť.

Vraj predsavzatia nepomôžu,
90% ľudí v ich naplnení zlyhá.
A nezáleží aké dobré bolo video,
Aká super prednáška, či kniha.

Nechcem sa hrať na odborníka,
Či kritizovať niečiu snahu pomôcť iným.
Však všetky tieto múdre programy,
Vlastne len kážu “nie slová, ale činy”.

Bez ohľadu na pocit ísť,
Vpred za svojím cieľom krok za krokom.
A byť strojcom svojho osudu,
Nie svojej mysle otrokom.

Ani som sa nenazdal
Zas Vianoce sú tu.
Nemám chuť na kapra,
Tiež nie na krůtu.

Rezne kuracie mi šmakujú.
Tých zjem celý plech.
Reku aspoň sa najem,
Keď už nie je sneh.

Kapustnicu tiež mám.
Hríby, šunka, klobáska sú v nej.
S vínom ešte merkuj.
Veľa nenalej!

Darčeky mi nikto nedá
Nuž kúpim si ich sám.
Kým nastane čas večere
Na Nintende sa hrám.

Ej ako mi je dobre,
Žiadny zhon, či stres.
Kiež každý deň by mi bolo,
Tak ako mi je dnes.

Od rána každému vravím,
Aké krásne a skvelé celé je to.
A pod nos si šomrem
“Jaj nech už je leto…”

Stalo sa mi dobrým zvykom
Začať deň slovným telocvikom.
Mám rád slová, menej činy
A tak slovne poukazujem na chyby iných.

Už som v tom dosť dobrý, ide mi to.
Robím verejne, čo musel som robiť skryto.
Ej ale ma tešia tie slovné jatky!
Vidieť iných hanbiť sa za svoje nedostatky!

Uznajte, že vedieť o chybách,
Nemôže nikomu byť na škodu.
Tak mnohých čo alkoholu holdovali,
Už naučil som na vodu!

Spokojný, že vďaka mne mnoho iných,
Už nemusí sa trápiť vinou.
Bežím dole do chladničky po
Svoje obľúbené biele víno.

Ukázal mi vrece
Nie prázdne, vraj s mačkou.
Mačka sa mi zíde
Na lapanie hlodavcov a vtáčkov.

Nechcel za ňu veľa,
Hoc nebolo to ani málo.
Ak úprimný by mal som byť
Trochu podozrivé sa mi to celé zdalo.

Handrkoval som sa s ním,
No vraj lacnejšiu ju nedá.
S víziou mačky lovkyne
Zaplatil som koľko pýtal teda.

Už si mädlím ruky
Ej to bude lov!
Otvoril som vrece
A ostal som bez slov…

–

Do riti aj s nepoctivcom!
Nebola to mačka ale rys!
Nuž nevadí s ním možno odvážim sa
Aj na lovenie krýs!

“Si nejaký negatívny.”
Povedal mi kamarát.
“Si si istý, že máš
Sám seba vlastne rád?”

Neviem či čítal Osha,
Či snáď knihy dákeho mystika.
Otázka sebalásky totiž
Každého z nás sa dotýka.

“Nuž kamarát neviem veru.
(Zvolil som jemný tón.
Mám pocit akoby som v srdci mal dieru.
Láska vojde a o chvíľu – je zo srdca von.”

Neviem, či ale neskočil som,
Z kaluže rovno do blata.
Kamarát hneď sa mi ponúkol,
Že nájde ihlu veľkú a dieru zapláta.

Napísal som Ježiškovi,
Z posledných síl svojej chabej viery,
Či reku aspoň On ešte verí, že
Môžeme tu žiť v mieri.

Vianoce sa blížia,
Pošty asi dosť mu teraz chodí.
Ktovie či je zvedavý
Na to ako sa mi vodí.

Chcem sa mu vyznať, že mám Vianoce
Tak trochu nejak na saláme.
Keď vidím ako väčšinou
Všetko vlastne len predstierame.

V tých vinšoch o pokoji, láske
Už neviem čo mám hľadať.
Keď sotva skončia sviatky
Poď ho mlátiť sa a hádať.