I have decided to write (or at least try to) a poem every day.

Here is the first one:

Získala si ma tým ako trefne dokázala
S úsmevom vždy poznamenať,
Že všetko je len otázkou, či vieme
Ísť za tým, čo mať a vedieť, čo nemať.

Neprišiel som na to prečo,
Bola to jej obľúbená téma.
Rada pýtala sa prečo človek až vtedy
Vie si vážiť veci keď ich už nemá.

Čudoval som sa vždy tým ktorých som,
Videl plakať alebo sa hnevať
Až kým ona nestala sa tým,
Čo súdené mi bolo už nemať

Zvláštne teraz znejú mi jej slová
A často len tak napadne ma
Prečo ako prvé opýtala sa či chcem
Niečo, čo raz budem musieť nemať?

Zbytočne sa asi pýtam, či dalo sa vôbec
Niečo ako ona ustrážiť
Rozlúčila sa so mnou so slovami
“Lepšie mať a stratiť, ako nikdy nezažiť.”

I’m not sure at what point my journey
Started to feel like going in circles in a maze
When did I stop letting life and people
To excite me and be prepared to be amazed

I suppose I don’t need to find out when
As long as I recognise that this is where I am
They say to sin is to miss the target
So for something else now I need to aim

And we’re all but repenting sinners
Each with a slightly different maze’s start
And instead of map we have to do with
Barely noticeable whisper of our heart

Yet heart can only say what it has to
We still have to make our choice
Between its gentle push and our desires
That tend to have much stronger voice

So my heart please forgive me
How reckless with you I have been
Most often it’s not God I sin against
It’s you against who I tend to sin

–

Like Theseus had to
Count on Ariadne and her thread
I’d have to count on you my heart
To guide me back until I’m dead

I told you that you remind me
Of early days of long awaited spring.
And you smiled and asked me
Why that’s what I think.

We stopped for a coffee
As to explain myself would take a while.
And I was getting accustomed to
The way you laugh and smile.

“Well, first and foremost.” I said
“It’s because of how you’re dressed
How sunrays play with
The tiny mountains on your chest.”

“Secondly – you remind me
Of everything I ever was scared to start.
Yet it later became everything that
Found its way to the bottom of my heart.”

“And as for the third reason
(Here the ice might became thin).
You seem like an angel that came to say
“I’ll do anything to help you to win.” “

–

“I can’t say I disagree,
You explained yourself quite well.
Though I wonder if you might have
More stories to tell?”

(tak trochu pánovi Jakubiskovi, tak trochu môjmu bratovi, tak trochu samému sebe)

Zdá sa že dnes každý hrá iba za seba
Aj láska je asi len dočasná potreba
Do pekla sa bojím, nechcem do neba
Netuším kto z nás dvoch to viac dojebal

Trochu mi je smutno z toho ako to dopadlo
Hrali sme autenticky, však stále divadlo
Začali sme zhorúca, potom to vychladlo
Nakoniec si aj tak vytiahla žihadlo

Bol to pretek bez cieľovej čiary, víťaz nejasný
Ostali len spomienky, tam kde boli sny
Koniec má byť najlepší, ten náš je nemastný
Chce sa mi už spať, tak prosím vyhasni

Zajtra vykročím na novú cestu, bez pohľadu späť
Mosty páliť nebudem, aj tak žiadnych niet
Ak náhodou sa stretneme, odtrhnem ti kvet
Bolesť z žihadla pominie, budem spomínať na med