(tak trochu pánovi Jakubiskovi, tak trochu môjmu bratovi, tak trochu samému sebe)

Zdá sa že dnes každý hrá iba za seba
Aj láska je asi len dočasná potreba
Do pekla sa bojím, nechcem do neba
Netuším kto z nás dvoch to viac dojebal

Trochu mi je smutno z toho ako to dopadlo
Hrali sme autenticky, však stále divadlo
Začali sme zhorúca, potom to vychladlo
Nakoniec si aj tak vytiahla žihadlo

Bol to pretek bez cieľovej čiary, víťaz nejasný
Ostali len spomienky, tam kde boli sny
Koniec má byť najlepší, ten náš je nemastný
Chce sa mi už spať, tak prosím vyhasni

Zajtra vykročím na novú cestu, bez pohľadu späť
Mosty páliť nebudem, aj tak žiadnych niet
Ak náhodou sa stretneme, odtrhnem ti kvet
Bolesť z žihadla pominie, budem spomínať na med